2. Antropologia

 

Náuka o človeku

Druhou dôležitou témou duchovného života je náuka o človeku. Pretože kvalita duchovného života závisí taktiež od toho, ako chápeme človeka. Či ho chápeme len ako výsledok hmotných a biologických vývojových procesov tohto sveta, alebo ho chápeme ako „stvorenie Božie“ – ako „Boží obraz“?

 

V nasledujúcom sa pokúsime načrtnúť pojem „ľudskej prirodzenosti“ – porovnáme racionalistický koncept s konceptom kresťanským.

 

  • RACIONALISTICKÝ KONCEPT – poníma človeka len ako súčasť viditeľného, zmyslami uchopiteľného a rozumom vysvetliteľného sveta. Neuznáva žiadny „božský“, „nadsvetový“ rozmer človeka. ... Človek sa chápe len ako produkt hmoty. A ak sa aj v tomto koncepte hovorí o duši či duchu ako o čomsi „nehmotnom“, predsa len sa to nechápe ako niečo „duchovné“ v zmysle nadprirodzenom.

 

  • KRESŤANSKÝ KONCEPT – My, kresťania, prijímame, že človek je súčasť prírody a jej vývoja, ako to podáva vedecký svet (aj keď s nevyhnutnými korekciami). No navyše za súčasť ľudskej prirodzenosti považujeme tiež „nadprirodzený“ Boží život – ktorému dávame teologický termín: milosť.
  • Človek podľa tohto chápania je potom nielen „telo a duša“, ale „telo, duša a Duch (nadprirodzený život milosti)“. – To je slávna trichotómia Otcov. Človek, ktorý prijal „milosť Ducha“ má božsko-ľudskú prirodzenosť.

 

Takéto chápanie človeka je veľmi dôležité. Preto sa budeme tomu venovať v jednotlivých textoch, ktoré budú ako prílohy k tejto podstránke. 

 

---

 Prílohy k 2. téme :

    2.1. Ľudská prirodzenosť

    2.2. Božia milosť a ľudská spolupráca

    2.3. Láska Božia a láska ľudská

    2.4. Svetlo rozumu a Božie osvietenie

    2.5. V smrteľnom tele

    2.6. V spoločenstve veriacich

    2.7. Viditeľný svet

    2.8. Eucharistia

 

---

Prejsť na tretiu tému:

 

 

 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web zdarma!Webnode