KTO PRÍJME PROROKA, DOSTANE ODMENU PROROKA

02.07.2017 08:56

V našom živote sme odkázaní na pomoc iných ľudí. Nie všetko vieme z vlastnej skúsenosti a preto hľadáme pomoc v podobe rady, poučenia. Tí, čo sa učia variť, hľadajú radu v Kuchárskej knižke. Začínajúci záhradkár si kúpi knihu, kde sú rady pre záhradkárov... Existujú však aj dôležitejšie životné otázky, než akými sú varenie, či záhradkárstvo.

 

Sú to otázky týkajúce sa ľudskej spásy. Veď ona je cieľom nášho života! Čomu mám veriť a ako mám konať, aby som dosiahol spásu svojej duše? To sú najdôležitejšie otázky, aké si má človek klásť. Nuž, ak si v oblasti varenia, či záhradkárenia hľadáme toho najlepšieho odborníka, v otázke spásy duše, a s ňou spojených otázok týkajúcich sa „viery a mravov“, by sme mali zvažovať o to dôkladnejšie. Nie každý je totiž povolaný byť v týchto otázkach expertom. Tu môže kompetentne poúčať len Stvoriteľ človeka a sveta, alebo ten, na koho On svoju kompetenciu preniesol, koho ňou delegoval.

 

V evanjeliu na 13. nedeľu rok A počujeme, ako Ježiš Kristus, Syn Boží, hovorí apoštolom, ktorých posiela do sveta, takéto slová: „Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal“ (Mt 10, 40).

 

Inými slovami povedané: Kto prijíma apoštolov, kto prijíma ich náuku ohľadom viery a mravov, počúva samotného Boha - Boha urobil svojím radcom.

        

Niet sa preto čo čudovať, že  kedysi sa katechizmové otázky ohľadom viery a mravov učili naspamäť. Dnes sa táto prax opustila... Ale predsa len by sa mala zachovať podstata: poznať vieru a morálku, ktorú učí a hlása katolícka Cirkev. Veď ona je apoštolská, teda učí to učenie, ktoré Ježiš odovzdal apoštolom. Ale viera a morálka Cirkvi by sa mala nielen poznať! Mala by sa aj vyznávať, a to svedectvom života, a tiež by sa mala pred ľuďmi našej doby brániť slovom.

        

Vieme, ako je dnes všetko zrelativizované. Hovorí sa o „relativizme hodnôt“. Dnešná sekularizovaná spoločnosť tvrdí, že každý má svoju pravdu, že každá doba ako aj každé spoločenstvo má svoju morálku. Sekularizovaný svet odmieta svedectvo Cirkvi; hovorí, že je to len jeden názor medzi inými názormi a navyše ani nie ten najlepší. Ba niektoré kruhy považujú učenie a mravy, ktoré hlása katolícka Cirkev, za škodlivé. Ozývajú sa takí, čo dokonca žiadajú odsúdenie istých mravných noriem Cirkvi – napr. ohľadom učenia o antikoncepcii; tvrdia, že hlásaním zákazu antikoncepcie Cirkev zapríčiňuje rozšírenie choroby AIDS; alebo tým, že Cirkev považuje homosexuálne spolužitie za hriešne, diskriminuje osoby, ktoré týmto spôsobom žijú.

        

Ak chceme zostať na pôde Cirkvi, ak chceme o sebe tvrdiť, že sme veriaci katolíci, musíme znovu počuť hlas Pána Ježiša, ktorý hovorí: Kto prijíma Cirkev, prijíma mňa. A kto prijíma mňa, prijíma samotného Boha.

 

Veriaci človek musí ísť proti prúdu rozličných mienok. A to aj vtedy, keď by mal byť v menšine. Pri obhajobe viery Cirkvi a jej chápania mravov, sa nesmie podriadiť žiadnej vonkajšej autorite, ktorá by hlásala niečo protikladné voči učeniu Cirkvi. Tu niekde treba chápať zmysel zdanlivo tvrdých slov Pána Ježiša, ktoré čítame v evanjeliu: „Kto miluje otca alebo matku, (alebo syna alebo dcéru, alebo svoj život) viac ako mňa, nie je ma hoden“(Mt 10, 37). V otázkach viery a mravov je každý kresťan povinný poslúchať Boha viac ako ľudí. A je to povinný robiť vo vlastnom záujme. Pravá viera a pravé mravy to je totiž šťastný a plnohodnotný život tu na zemi, plus večný život v nebi. Dejiny nemilosrdne dosvedčujú, ako kruto platí človek za každý, aj ten najmenší odklon od pravej viery a pravých mravov. Raz darmo: Ak nezachádzate so vzácnym strojom podľa návodu na použitie, ale naopak konáte proti radám, ktoré sú na jeho používanie uvedené v priloženom Návode, nečudujte sa že začne haprovať! Naopak, kto sa drží Návodu na použitie, môže čakať, že mu stroj bude slúžiť podľa účelu, pre ktorý bol zhotovený.

 

Veriacim, ktorí prijímajú učenie Cirkvi, prisľúbil Pán Ježiš veľkú odmenu. Je to vyjadrené v slovách: „Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka“(Mt 10, 41). Áno, kto príjme prorocký úrad Cirkvi ako ustanovizne poslanej Bohom, dostane odmenu: Pravda bude základom jeho života. Pravda večná, pravda nemenná, nepodliehajúca ľudskej nestálosti a premenlivosti tohto sveta. Veriaci človek dostane požehnanie podobné tomu požehnaniu, ktoré prorok Elizeus udelil bezdetnej zámožnej žene z prvého čítania 13. nedele A (porov. 2Kr 4, 8-16). Na základe prorokovho požehnania porodila syna. Veriaci kresťan dostane ešte väčšie požehnanie: porodí v sebe Krista – základ všetkej spásy a ľudskej dokonalosti.

 

Odovzdajme sa s dôverou do rúk katolíckej Cirkvi, a nechajme sa ňou poučiť v otázkach našej spásy. Veď ju založil a do sveta poslal Ježiš Kristus, Boží Syn, ktorý žije a kraľuje naveky. Amen.

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web zdarma!Webnode