Nová jar

31.03.2013 09:43

Jar, toto nádherné ročné obdobie, ktoré máme práve pred sebou, môžeme nazvať, že je typicky kresťanským obdobím – je v nej výstižne naznačené tajomstvo veľkonočných sviatkov. Zo smrti povstáva život. Celá príroda, ktorá doposiaľ akoby ležala v hrobe smrti, ožíva... Stromy, ktoré boli ešte donedávna mŕtve, začínajú zakvitať a ich vôňa, ktorá opája naše zmysly, nás upozorňuje na fakt, že to, čo bolo ochromené zimným spánkom smrti sa prebúdza k novému životu.


Jar je obrazom vzkriesenia: To, čo pozorujeme teraz na jar v prírode, to sa uskutoční v pravom zmysle slova pri vzkriesení z mŕtvych. „Prvou lastovičkou“, ktorá ohlasuje príchod novej jari je zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus, ktorý vstal z mŕtvych mocou Ducha Svätého.

 

Teda na obzore sveta, ktorý je zatiaľ poznačený smrťou, sa zjavuje „nová jar“.

 

Táto nová jar je už prítomná v tomto svete, je v nás. To spôsobila Kristova smrť a jeho zmŕtvychvstanie. Z jeho prebodnutého boku sa zrodila Cirkev. A skrze sviatosti Cirkvi sme dostali účasť aj na Kristovom zmŕtvychvstaní. Učí nás o tom sv. Pavol, ktorý nám pripomína, že krstom sme boli s Kristom pochovaní, ale zároveň sme mocou sviatosti krstu stali s Kristom z mŕtvych (porov. Rim 6,3-5).

       

Zatiaľ túto jar nevidíme v plnom svetle – i naďalej žijeme vo svete, ktorý podlieha hriechu: vojny, sebectvo, zvrátenosti všetkého možného druhu nám tento „starý“ svet stále pripomínajú. I sami v sebe zakusujeme najrozmanitejšiu biedu. To je vonkajšia realita, no za ňou je ukrytá realita milosti, ktorú svetu priniesol ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Kristus. Jeden teológ hovorí, že žijeme na rozhraní medzi svetlom a tmou. V našom živote skôr prežívame tajomstvo „Bielej soboty“, než tajomstvo „Veľkonočného rána“. Čo to znamená? Vy čo ste sa boli v Bielu sobotu pokloniť Ježišovi v hrobe, čo ste videli? Videli ste mŕtveho Ježiša ležať v hrobe. Tak ho vidia naše oči. Viera nás však učí, že hoci ako človek leží v hrobe, ako Boží Syn „zostúpil k zosnulým“ – starší preklad tohto vyznania viery doslova znel: „zostúpil do pekiel“. Áno, Boží Syn následkom smrti svojej ľudskej prirodzenosti zostúpil do ríše diabla. Tam však svojou božskou mocou diabla premohol, premohol i smrť a vyviedol z ríše smrti zosnulých do svetla života – do neba. Toto všetko sa stalo, avšak za oponou viditeľného sveta! My, zatiaľ žijúci v tomto svete, sme schopní vidieť iba to, ako Kristus v onú Veľkú sobotu leží v hrobe.

       

Tu nám pomôže iba viera. Viera, ktorá vidí za smrť, viera vidiaca nezničiteľný Život. Ak nám chýba, musíme o ňu prosiť. A touto vierou si máme nechať osvietiť svoj prirodzený rozum.


Kristovo vzkriesenie je fyzickou a objektívnou skutočnosťou – teda tá oná nová jar, to je už skutočnosť. No neuvidíme ju inak, iba očami viery. Aj učeníkom musel Ježiš otvoriť oči, aby ho poznali, že to je skutočne On. Však si spomeňme, že Mária Magdaléna, keď ho videla vzkrieseného, myslela si, že je to „záhradník“(Jn 20,14). Spomeňme si na Emauzských učeníkov, ktorí sa s ním rozprávali a predsa ho nepoznali, pokým sa im nedal spoznať „pri lámaní chleba“(Lk 24,35). Aby sme videli svet, aký skutočne je, t.j. premenený Kristovým víťazstvom, k tomu potrebujeme oči viery.


Výrečným obrazom toho, o čom hovoríme, je malé semienko zasiate do zeme. Zasiatím ho vlastne v istom zmysle pochovávame. Tam pod zemou, ukryté nášmu zraku, však nie je mŕtve. Má síce všetky znaky smrti aj tam: podlieha rozkladnému procesu, rozpadáva sa... A predsa práve tento rozkladný proces je zároveň i životným procesom; no môže ním byť iba preto, lebo v semienku je prítomný život. Na jar sa tento život začína predierať cez tvrdú kôru zeme na povrch...

 

Nezabúdajme, že nezničiteľný život všetko tvoriaceho a obnovujúceho Ducha, je prítomný aj v človeku, ktorého pochovávajú. Mocou tohto Ducha, pod povrchom rozkladu, už započal životný proces. A tento životný proces čaká na svoju jar. Tá, ako sme povedali v úvode, bude v posledný a zároveň prvý deň tohto sveta: v ten deň ľudské telá vstanú z mŕtvych!

       

Povzbuďme sa na záver napomenutím sv. Pavla: „Ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve“ (Kol 3,1-4).

       

To „hore“ znamená onú novú skutočnosť bytia, o ktorej sme hovorili. V nej žijeme „s Kristom ukrytí v Bohu“. Tam v Bohu je zakotvený „náš“ život! A ten „život“ je nezničiteľný! Zmŕtvychvstalý Kristus nás o tom ubezpečuje.

 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web zdarma!Webnode