Ježiš v nás prebúdza skrytú potenciu

Hodnotiť kvalitu vecí podľa zovňajška je povrchné. Hovorí o tom i známe porekadlo „Nie všetko, čo sa blyští, je zlato.“ Pekný obal často ukrýva podradný tovar. A naopak obal, ktorý nehýri farbami, môže v sebe ukrývať výbornú vec.

To, čo som práve povedal ohľadom vecí, platí ešte viac v prípade človeka. Aj tam „pekný obal“ môže ukrývať „pokrytca“ a niekedy až „beštiu“ v ľudskej koži. A naopak, „nepekný obal“, môže v sebe ukrývať človeka s veľkým „Č“ - „svätca“. Áno, v nevzhľadnom obale môže byť zabalený svätec. Len potrebuje niekoho, kto by túto jeho „božskú potenciu“, schopnosť stať sa svätcom, prebudil k životu.

Pozrime sa, v duchu práve načrtnutej myšlienky, na dnešné Božie slovo.

Zachej bol hriešnik. To bol „obal“. „Všetci“, nakoľko „videli“ len tento obal, považovali ho iba za hriešnika. Nevideli v ňom nič viac! Preto aj šomrali, že Ježiš: „Vošiel k hriešnemu človekovi!“ (Lk 19, 7). Všetci, okrem Ježiša, videli len obal.

Ježiš sa na Zacheja pozeral Božím zrakom, ktorým prenikal za tento „obal“ jeho hriešnosti. Aj on videl Zachejovu hriešnosť, ale zároveň, ba ešte viac videl do hlbín jeho človečenstva, ktoré v sebe ukrývalo onú „božskú potenciu“, schopnosť „stať sa svätým“! Preto vošiel k nemu a zostal v jeho dome, kam ho Zachej s radosťou prijal (porov. Lk 19, 5-6). Avšak práve vďaka tomuto prístupu, prístupu Lásky, Ježiš v Zachejovi prebudil potenciu/schopnosť stať sa lepším človekom, než akým dovtedy bol. Zachej svoj obrat k lepšiemu vyjadril slovami: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne“ (Lk 19, 8).

Takto vidí Ježiš aj nás. Aj naša najhlbšia „božská potencia“ – schopnosť byť/stať sa svätým, je prekrytá nevzhľadným obalom. Obalom našich nedokonalostí a hriechov, obalom našej ľudskej slabosti a biedy. Aj nás môžu všetci naokolo, na základe tohto obalu, považovať iba za takých, ako sa to javí ich „ľudskému zraku“. Môžu nás teda považovať za chudákov, za hriešnikov, za ľudí, ktorí iní než biedni naničhodníci nebudú.

Našťastie pre nás, je tu Ježiš. Ježiš, ktorý sa na nás pozerá svojim „božský zrakom“. On vidí v nás onú „božskú potenciu“ – schopnosť stať sa lepším človekom než momentálne som; on vidí v nás onú schopnosť, ktorá bola do nás vložená pri stvorení – schopnosť stať sa svätcom! A preto chce, podobne ako k Zachejovi, prísť aj k nám, chce sa zastaviť a „zostať v našom dome“ a urobiť nás lepšími, svätejšími ľuďmi.

Z toho, čo sme povedali, vidíme, že Boh sa nespráva voči človeku podľa toho, aký momentálne je, ale podľa toho, akým sa môže stať. A človek sa podľa Boha môže stať lepším. Veď spomínanú „potenciu“ stať sa svätým, vložil do človeka On sám.

Jedno príslovie hovorí, že človek sa podobá ananásu: navonok tvrdá šupka a vo vnútri sladké jadro. Hriechom zranený ľudský zrak vidí len onú tvrdú šupku. Musíme sa učiť Ježišovmu pohľadu, ktorý za tvrdou šupkou vidí ono sladké a šťavnaté jadro. Ale musíme tiež ako Zachej dovoliť Ježišovi, aby vstúpil do domu nášho srdca a zostal v ňom. Lebo len On môže „olúpať onú tvrdú šupku“ a len On môže dať zažiariť onomu „sladkému jadru“ – nášmu pravému človečenstvu stvorenému na jeho božský obraz.

Pane, vstúp do našich sŕdc a zostaň v nich navždy; uzdrav náš zrak a premeň nás hriešnikov podľa svojho božského obrazu. Amen.