Bojme sa jedine Boha

Myslím si, že to bol Carlo Carretto, významný súčasný kresťanský spisovateľ, ktorý povedal: „Odkedy som sa začal báť jedine Boha, odvtedy som sa prestal báť všetkého ostatného.“

Možno sa nám kresťanom zdá trochu čudné, ba priam protirečivé, keď tento duchovný človek hovorí, že „sa bál Boha“! Veď my často počujeme, že Boha sa nemáme báť, lebo je dobrý Otec, lebo je celým svojim bytím Láska. Určite je pravdivá naša viera v Boha, ktorý je Láska (1Jn 4, 8), veď nás o tom poúča Písmo. Ale to isté Písmo nás poúča i o tom, že „bázeň pred Bohom, je počiatok múdrosti“ (Prís 9, 10a).

Báť sa Boha, ba jedine Boha, je teda počin múdreho človeka. A ako naznačil spomínaný Carretto, táto bázeň má veľmi pozitívny efekt: kresťan sa prestáva báť všetkého ostatného, hlavne ľudí.

K týmto myšlienkam nás pobáda dnešný evanjeliový úryvok. Pán Ježiš posiela apoštolov do sveta, aby mu ohlasovali to, čo ich naučil. Ježiš ale tiež vie, že toto ohlasovanie Krista a jeho kráľovstva, vystaví apoštolov nebezpečenstvu, akému bol vystavený On sám: niektorí poslucháči – a nebude ich málo – budú na nich útočiť, a to i tým najhrubším spôsobom, budú im hroziť usmrtením.

To postaví apoštolov pred alternatívu: buď sa rozhodnú zostať verní Kristovi, alebo zo strachu cúvnu, aby si zachránili život, a Krista zaprú.

A práve do takejto situácie, keď im bude hroziť nebezpečenstvo smrti, im hovorí slová „Nebojte sa ľudí. Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle“ (Mt 10, 26. 28).

Tým, kto môže zahubiť  smrteľné telo, ale i nesmrteľnú dušu, je jedine Boh. Preto sa majú báť Boha. Aj Ježiš v závere dnešného evanjelia hovorí, že „zaprie pred svojim nebeským Otcom, tých, ktorí ho zaprú pred ľuďmi“ (porov. Mt 10, 33). Zmysel oboch spomenutých výrokov je zrejmý: Bojme sa Boha, a nie ľudí.

Každý Ježišov učeník si má osvojiť túto myšlienku, pretože každý kresťan, ak chce žiť evanjeliovo, bude skôr či neskôr postavený, pred spomínanú alternatívu: buď byť „zabitý ľuďmi, alebo „zapretý“ Kristom.

Ono slovo byť „zabitý ľuďmi“ môžeme chápať v rôznych významoch. To zabitie môže byť i fyzické, ale väčšinou má inú podobu. Napr. nás niekto zabije tak, že sa s nami ako s kresťanom prestane baviť, prestane sa s nami stýkať, bude nami opovrhovať, ako zaostalým človekom, vylúči nás z verejnej diskusie o dôležitých otázkach, akými sú počatý život, rodina; alebo kresťan môže mať problém so zamestnaním (ako gynekológ), alebo dokonca môže byť odsúdený za to, že odmietol upiecť tortu na svadbu dvoch homosexuálov atď., atď. To zabitie má množstvo podôb. Každá z nich stavia kresťana pred onú alternatívu.

Z histórie, ani nie tak vzdialenej (z čias reálneho socializmu) vieme, že mnohí kresťania sa viac báli ľudí ako Boha. Niektorí sa však zachovali statočne, i za cenu nemalých obetí, a viac sa báli Boha ako ľudí. Zo skúsenosti poznám tých, ktorí Krista nezapreli, zachovali si svoju kresťanskú tvár. Na ich životoch a životoch ich detí spočinulo Božie požehnanie. Sú to ľudia pevní, ktorí sa netriasli a ani dnes netrasú pred hrozbou mocných tohto sveta.

Z onej spomenutej nedávnej histórie poviem príbeh; stal sa v Sovietskom zväze. Keď Chruščov vyhlásil svoju slávnu obžalobu epochy stalinizmu, vraj jeden z prítomných v zjazdovej sále nahlas povedal: „A kde ste boli vy, súdruh Chruščov, keď vraždili všetkých tých nevinných ľudí?“ Chruščov zastal, poobzeral sa dookola po sále a povedal: „Ten, kto to povedal, nech sa láskavo postaví.“ Napätie rástlo. Nevstal nik... Vtedy Chruščov povedal: „Veľmi dobre! Už máš odpoveď, nech si ktokoľvek. Nachádzal som sa presne v tej istej situácii ako teraz ty.“ Toľko príbeh.

Čo si myslíte, keby bol tu otázku Chruščovovi položil Ježiš, bol by vstal?.... Áno, Ježiš by bol vstal. Ba keby bol svedkom čistiek, teda toho zabíjania nevinných ľudí, ktoré konal Stalin, bol by sa ozval, a nebál by sa sprotiviť Stalinovi, i keď by ho to stálo život, alebo vyhnanstvo na Sibír, alebo nejaká iná forma „zabitia“.

Istý moderný spisovateľ napísal, že „príde doba, keď už čo len vysloviť samotnú pravdu, bude hrdinstvom.“ A ja dodávam, že rovnako bude a už je hrdinstvo, keď má v súčasnej dobe odvahu postaviť sa na stranu tých, čo pravdu vyslovujú. Bolo tak za komunizmu, ale máme to tu znovu.  Kto sa dnes nevyjadruje tak, ako to požaduje súčasný „newspeak“, onen korektný spôsob vyjadrovania, onen súčasnou progresivistickou ideológiou schválený kánon slov a fráz, ten má problémy. Nebudem rozoberať aké...

Chrbtovú kosť nám pomôže zachrániť si Ježišovo slovo, o ktorom dnes uvažujeme: Bojte sa jedine Boha; ľudí sa nebojte.

Pane, udeľ nám dar bázne pred Tebou, aby sme boli nielen múdri, ale aby sme tiež mali odvahu vždy Ťa vyznávať pred ľuďmi; a to aj vtedy, keď by nám hrozilo z ich strany akékoľvek nebezpečenstvo. Amen.