Cirkev je stĺp a základ pravdy

Je prirodzené, že nejaká spoločnosť (spolok) šíri dielo a odkaz toho, ktorého meno má vo svojom názve. Bachová spoločnosť na Slovensku napríklad spoluorganizuje koncerty vážnej hudby, na ktorých zaznievajú diela J. S. Bacha. Kto iný by mohol lepšie šíriť a propagovať jeho dielo, jeho odkaz, než ona!

Podobne je to i v duchovnom živote. Kto môže lepšie propagovať, kto môže lepšie šíriť odkaz Slova, ktoré sa stalo telom, než „spoločnosť tohto Slova“, ktorú si on sám založil – ktorou je Cirkev Kristova?!

Druhý vatikánsky koncil hovorí o Cirkvi, že je stĺp a základ pravdy (LG 8).

Ježiš Kristus, Boží Syn, jediný prostredník medzi Bohom a ľuďmi, založil Cirkev, aby pokračovala v jeho diele, aby cez ňu rozširoval do sveta svoju „milosť a pravdu“. Áno, to je viera Cirkvi, že ona je pokračovateľkou Krista, že ona je Kristovým tajomným telom: telom, z ktorého do sveta prúdi nadprirodzený život Boží; telom, ktorého tvár je ožiarená Kristovým svetlom, Kristovou pravdou!

Božie slovo na dnešnú Druhú nedeľu po narodení Pána hovorí o tejto skutočnosti v prvom čítaní z Knihy Sirachovho syna. Tam sme čítali takto: Múdrosť má slávu uprostred vyvoleného ľudu. Tejto Múdrosti Stvoriteľ vesmíru povedal: „V Jakubovi prebývaj, v Izraeli maj svoje dedičstvo a medzi mojimi vyvolenými zapusť korene.“ Žalmista, ktorý rozjíma nad slovom Sirachovho syna, ten takto hovorí: „On (Pán) zvestuje svoje slovo Jakubovi, svoje zákony a prikázania Izraelovi. Neurobil tak iným národom, nezjavil im svoje zámery“ (Ž 147, 19-20).

Múdrosť Božia sa stala človekom a zapustila korene na zemi. Do príchodu Božieho Syna na svet sa ľuďom prihovárala skrze prorocký hlas synov vyvoleného židovského národa. Jeho úloha však nemala definitívny charakter. „V plnosti času“, keď sa Kristus narodil z Panny Márie, matky obnoveného ľudského rodu, Múdrosť Božia začala prinášať svoje viditeľné ovocie v novom vyvolenom ľude – v Cirkvi. V Cirkvi a cez ňu začal Boh dávať ľuďom plnosť svojho života a zjavovať im cez ňu jas svojej pravdy.

Cirkev je stĺpom a základom pravdy. Stĺp, maják, plnia službu svetla. Na stĺp sa zavesí lampa, aby v noci osvetľovala cestu kráčajúcemu. Maják svieti do diaľky a niekedy je jedinou orientáciou pre loď zmietajúcu sa na búrlivých vlnách mora. Podobne Cirkev plní vo svete túto funkciu. Je svetlom pre človeka, ktorý kráča tmou tohto života. Cirkev je tiež základom pravdy. Každý dom potrebuje pevné základy. Nie menej pevné základy potrebuje pravda, na ktorej chceme vybudovať svoj život. Evanjelium, ktoré Ježiš Kristus zveril svojej Cirkvi, je oným majákom a základom pravdy. Kto riadi svoj život podľa neho nezablúdi, nestroskotá. Naopak, bude žiť v istote, vždy bude mať hojnosť života, a to uprostred všetkej biedy tohto sveta.

„Kto vás počúva, mňa počúva“, lebo „ja som s vami až do skončenia sveta“(porov. Lk 10,16; Mt 18, 18. 28, 18-20). Takto to povedal a prisľúbil Ježiš apoštolom, keď ich posielal do sveta, aby hlásali ľuďom evanjelium a učili ich všetkému tomu, čomu ich On sám naučil. Tým dal záruku aj nám, že môžeme ich náuku prijímať bez obáv. Nemusíme sa báť, že apoštoli – a ich nástupcovia biskupi, spojení s pápežom – snáď hlásajú niečo iné, než hlásal Ježiš. Kto počúva biskupov, ktorí sú spojení s pápežom, počúva Krista Ježiša!

V dnešnom svete, ktorý je taký zmätený a už ničomu a nikomu neverí, my máme Cirkev. Cirkev, ktorá napriek krehkosti svojich členov – biskupov nevynímajúc – , pravdu Kristovu podáva neskreslene. Kto sa ňou bude riadiť, nebude blúdiť v tmách, ale bude sa orientovať podľa svetla života!

Pane, ďakujeme ti za Cirkev, za toto tvoje tajomné telo, skrze ktoré nám neustále dávaš svoj božský život a skrze ktoré nás neustále osvecuješ svojou nemeniteľnou pravdou. Amen.