Duch jednoty a harmónie

Naša intuícia nám hovorí, že svet by mal byť jednotný, mal by byť v harmónii. Skutočnosť však tejto intuícii, tomuto ideálu odporuje. Svet je rozbitý, vládne v ňom zmätok, ľudia sa vzájomne odcudzujú a vzďaľujú...

Od dávnych dôb existovala snaha naplniť ideál o jednote ľudského pokolenia. Jeho naplnenie však akosi stále stroskotáva. Prečo? Riešenie, ktoré pri dosahovaní ideálu jednoty predkladajú, či už myslitelia, politici alebo aj niektorí náboženskí vodcovia, je nedostatočné. Spolieha sa totiž iba na ľudské schopnosti, na dobrú vôľu človeka, na ľudského ducha... To nestačí! Nutne človek potrebuje k dosiahnutiu tohto ideálu Božieho Ducha.

Duch Svätý je duch jednoty a harmónie, v ktorého sile by sa mohol uskutočniť sen o jednote a harmónii ľudského pokolenia; lenže človek tomuto Duchu neustále odporuje. A preto k definitívnej jednote dôjde až vtedy, keď bude všetko podriadené tomuto Duchu – a to sa stane až v nebi. Dovtedy musíme s väčšími, či menšími úspechmi o túto jednotu iba zápasiť.

Prvé Turíce, ktoré sa odohrali v Jeruzaleme pred 2000 rokmi, sú zázrakom tejto jednoty, ktorá bola akýmsi predobrazom onej budúcej jednoty. Ktorá ale zároveň ju už odštartovala... Hŕstka Ježišových učeníkov, hovorí akýmsi univerzálnym jazykom, ktorému každý z prítomných rozumie. Treba si všimnúť, že inšpirátorom, tvorcom tohto jednotného jazyka je Duch Svätý, ktorého Ježišovi učeníci práve prijali.

Protikladom jednoty v Duchu Svätom je „jednota“, o ktorú sa usiluje človek stavajúci Babylonskú vežu. Stavitelia diela symbolizujúceho ich jednotu, ktorí sa na začiatku zdajú byť takí svorní a jednotní, sa v konečnom dôsledku – ešte pred dokončením diela – rozdelia. Ich jednota sa rozbije v tom najzákladnejšom prvku, ktorý je pre ľudské spolužitie podstatný: pomätú sa im jazyky. Ľudia, ktorí ešte pred chvíľou hovorili “jednou rečou”, sa zrazu nerozumejú.

Je to presný opak toho, čo sa udialo s ľuďmi, ktorí boli účastní turíčneho zázraku. Pokým tam si začali rozumieť i cudzinci, tu si prestali rozumieť i priatelia...

Našou túžbou i ideálom je jednota. Je to tiež i naša úloha. Ježiš sa pred odchodom z tohto sveta modlil za našu jednotu „Otče, daj, aby boli jedno, ako sme my jedno...“ O jednotu sa máme usilovať – a to na všetkých možných úrovniach (osobnej, rodinnej, národnej, spoločenskej, a v nie poslednom rade cirkevnej) - , a to i z dôvodu nášho šťastia. Lebo, kde je jednota, tam je porozumenie, tam je pokoj, tam je harmónia… Prostriedok k jednote je vak jediný: je ním Duch Svätý. On je Tvorcom i Darcom jednoty. Len jeho Láska nás môže uschopniť k onej túženej jednote.

Túžme teda po Duchu Svätom, chcime Ním byť naplnení. Ježiš v evanjeliu volá na všetkých smädných, aby prišli k nemu, lebo on im môže dať „živej vody“ – vody Ducha Svätého.

Pristúpme teda k prameňu Ducha Svätého, k prebodnutému boku zmŕtvychvstalého Ježiša a pime do sýtosti, aby z nás tryskala ona živá voda jednoty.