FALOŠNÝ KRISTUS

Človek čelí neustálemu pokušeniu vytvoriť si Krista podľa svojich predstáv. Následkom toho sa potom chytá do pasce falošných Mesiášov, ktorí sa zjavujú v každej dobe.

Tri diablove pokušenia z evanjelia 1. pôstnej nedele nám poodhaľujú tvár falošného Krista (porov. Lk 4, 1-13). Zastavme sa pri nich:

1. Prvé pokušenie sa dotýka sociálnych problémov človeka.

Nedostatok “chleba“, to je večný problém. A tak človek hľadá nejakého „sociálneho Mesiáša“, ktorý by ho vyriešil.

Túto situáciu využili v modernej dobe marxisti. Aké riešenie ponúkali? Rozdeliť existujúce bohatstvo všetkým rovnako, a to i za cenu násilia.

Ako to dopadlo, vieme. Tí, ktorí bohatstvo delili, si sebe a svojim nadelili najviac. A aj keď ľudia mali chlieb na prežitie, bolo to za strašnú cenu – za cenu straty slobody; a to i tej najdôležitejšej, náboženskej.

Chudoba sa nevyrieši tým, že sa násilím bohatším zoberie a chudobným niečo dá, aby mali na prežitie!  Riešenie problému chudoby je možné vtedy, keď ľudia – bohatí i chudobní – vymenia svoje „kamenné srdcia“ za „srdcia z mäsa“. Všetci si totiž potrebujú uvedomiť, že človek nežije len z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst (porov. Mt  4, 4b).

2. Druhé pokušenie sa dotýka politických a svetovládnych ambícii človeka.

Človek má v sebe ambíciu vládnuť nad druhými a vnucovať mu svoju predstavu o svete. Túto ambíciu uplatňujú rôzni “politickí Mesiáši”. Ako príležitosť im slúži sociálna nespravodlivosť prítomná vo svete. “My to vyriešime, verte nám,” sľubujú nespokojnému človeku. Aby im ľudia uverili, používajú krásne slová a frázy.

„Sloboda, rovnosť, bratstvo,“ bol slogan Francúzskej revolúcie. Ako dejiny učia, v konečnom dôsledku šlo iba o „slobodu“ pre rovnako zmýšľajúcich (nie pre oponentov, tí skončili pod gilotínov); šlo o „rovnosť“ len pre súvercov (kresťania boli menejcenní, vraždení - viď genocída cca 200.000 kresťanov vo Vendée); „bratmi“ boli len bratia vyznávajúci ideológiu nového, osvieteného človeka.

Novodobí pokračovatelia tejto občianskej ideológie používajú formuly „slušnosť“, „čestnosť“, „tolerancia“ – ale aj to sú len frázy na oklamanie dobromyseľných ľudí.

Tieto samé osebe ušľachtilé slová a čnosti sú v ich podaní iba modlami. Lebo ideológovia nového svetového poriadku z nich doslova vyoperovali ich srdce – Krista, ktorý je súhrn všetkých čností. Bez Krista každá z nich stráca svoju pravdivosť, a stáva sa diabolskou lžou slúžiacou k zotročeniu človeka. Diablovi a tiež jeho modlám sa Ježiš odmieta pokloniť!

3. Tretie pokušenie je zamerané na náboženské, resp. nadprirodzené ambície človeka.

Mať magické, nadprirodzené schopnosti! Od dávna si chcel človek podmaniť skryté duchovné sily, aby mu slúžili. Nimi si chcel pomáhať v rôznych trápeniach a problémoch, ale aj ovládať svet okolo seba. Tu má pôvod mágia, okultizmus a rozmanité prejavy špiritizmu.

No mýlili by sme sa, ak by sme si mysleli, že pravoverný kresťan nie je vystavený tomuto druhu pokušenia. A ani si nemyslime, že by veriaci chcel vedome využívať silu Zlého ducha. Pokušenie je skryté a spočíva v tom, že veriaci vo svoj prospech nevedomky zneužíva samotného Boha. Človek chce, aby Boh plnil jeho vôľu.

Pred týmto pokušením sa musia mať na pozore tí, ktorí vzývajú Ducha Svätého; tí,  ktorí praktizujú rôzne uzdravovacie modlitby v Ježišovom mene a pod.

Človek nesmie opovážlivo vyhľadávať mimoriadne dary, ak nechce skĺznuť do nebezpečného omylu manipulácie s Bohom a jeho mocou. “Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha,” povedal Ježiš tomuto diablovmu pokušeniu.

Predchádzajúce myšlienky nám poodhalili rôzne tváre falošného Krista, ktorého si pokúšaním Zlého máme tendenciu vo svojej mysli vytvoriť a následne mu v praktickom živote naletieť.

Proti tomuto falošnému Kristovi, musíme rázne čeliť, podobne, ako to urobil Ježiš. Napodobňujme ho. On odmietol chlieb bez Boha, odmietol bezbožnú vládu nad svetom i zneužívanie duchovnej moci v prospech človeka bez božej bázne.

Ježiš šiel cestou chudoby, pokory a kríža. Odmietol šťastie dosiahnuté násilím a lžou.