Ježiš zjavuje tvár Božieho milosrdenstva

Je nedeľa Božieho milosrdenstva – Boh, ktorý je Láska nás zahŕňa prúdmi svojej nekonečnej lásky.  

Jedinečným prameňom, kde sa dozvedáme o Božom milosrdenstve, je Evanjelium a osoba Ježiša Krista, Božieho Syna. On je viditeľnou tvárou Božieho milosrdenstva. Vždy, keď čítame a rozjímame nad Ježišovými slovami a skutkami, teda nad celým jeho životom, vždy vtedy lepšie vnikáme do súcitnej lásky Boha voči svojím deťom. Deťom, ktoré sú sužované rozmanitou biedou: či už hmotnou alebo telesnou, ale ešte viac biedou duševnou a duchovnou.

Celé Evanjelium hovorí o Božom milosrdenstve. No zvláštnym spôsobom sa mu venuje Lukášovo evanjelium. Odborníci ho nazývajú „Evanjelium Božieho milosrdenstva“. Prečo? Lebo v ňom nachádzame prekrásne podobenstvá, ktorými Ježiš ľuďom približoval milosrdnú lásku Boha k trápiacemu sa človeku. Trápiacemu sa a trpiacemu už vo vyššie spomenutých biedach.

Pripomeňme si niektoré z tých podobenstiev: Všetci poznáme podobenstvo o márnotratnom synovi (ktoré sa však tiež nazýva podobenstvom o milosrdnom otcovi), alebo podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, podobenstvo o stratenej ovečke, o stratenej drachme a mnohé ďalšie.

Čo je ich spoločným menovateľom, ktorého v nich nachádzame? Nikdy nekončiaca láska nebeského Otca voči človeku; človeku, ktorý sa nejakým spôsobom „stratil“, alebo „zblúdil“, alebo bol „doráňaný“ a „olúpený“ o svoju ľudskú dôstojnosť. - Jedným slovom: Ježišove slová, ktoré čítame v Evanjeliu sú výzvou pre našu vieru, aby sme nikdy neprestali veriť v záujem Boha o nás, a to ani vtedy, keď si to – pre naše hriechy – nezaslúžime!

To boli Ježišove slová, ktoré hovoria o milosrdnej láske Boha k človeku. Lenže ešte viac ako vo svojom slove, nás Ježiš o Otcovom milosrdenstve poúča svojím životným príbehom – svojimi skutkami.

Opäť u Lukáša nachádzame viacero príbehov, v ktorých Ježiš zjavuje milosrdnú tvár nebeského Otca. Spomeňte si na naimskú vdovu, ktorej zomrel jej jediný syn. Pre jej slzy – ktoré ho dojali do hĺbky jeho milujúceho srdca – jej ho vzkriesil. Alebo ako uzdravil ochrnutého, ktorého jeho štyria priatelia niesli s vierou k nemu na lôžku. Pre ich vieru ochrnutého nielen uzdravil, ale mu i odpustil hriechy. Alebo tiež si spomeňme na ženu, ktorú pristihli priamo pri cudzoložstve: ako sa jej žalobcovia dožadovali, aby ju aj Ježiš odsúdil a schválil jej verejné ukameňovanie. Pamätné sú jeho slová v tejto súvislosti: „Ak je niekto z vás bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň!“ Keď po týchto jeho slovách všetkým kameňovania chtivým mužom vypadli kamene z rúk, Ježiš vystrašenej žene povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď, a už nehreš!“ Alebo príbeh inej kajúcej sa ženy, ktorá mu svojimi slzami umývala a vlasmi utierala nohy. Dotyk s ňou, podľa vtedajšieho presvedčenia, znesväcoval aj Ježiša. On na to nedbal. Avšak  iste najviac sa táto jeho milosrdná láska prejavila na kríži, kde sa modlil za svojich mučiteľov a vrahov.

Títo spomenutí, ale tiež mnohí a mnohí ďalší, zakúsili naživo – skrze jeho skutky – milosrdnú lásku Božiu, ktorá sa zjavila v jeho osobe.

Čo vedie Boha k prejavom až takejto márnotratnej lásky k človeku, ktorý si to neraz vôbec nezaslúži?! Odpoveď dáva sám Ježiš: „Tým, ktorým bolo viac odpustené, viac milujú!“ (porov. Lk 7, 47). Svojou láskou chce Boh priviesť k podobnej láske i ľudí.

Ježiš bol od počiatku až do konca verný svojmu mesiášskemu programu, ktorý na začiatku svojej verejnej činnosti prečítal v nazaretskej Synagóge. Znel takto:  „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok“ (Lk 4, 18-19). Tento „Pánov milostivý rok“, rok Božej amnestie, bol spečatený na Golgote. Vtedy, na Veľký Piatok, Ježiš svojou krvou zaplatil výkupné za naše hriechy. Vtedy boli všetkým ľuďom odpustené hriechy.

Boh žiada od ľudí jediné: vieru; vieru vo vykupiteľskú cenu tejto svätej krvi.

Božia milosrdná láska, ktorú nám Ježiš zjavil svojim slovom a svojimi skutkami, je nesmierna a povzbudzujúca. Je na nás, aby sme poznávaním Ježiša túto Lásku stále viac obdivovali a milovali; a aby sme svetlo jeho láskavého pohľadu nechali na seba dopadať. Tento láskavý a súcitný pohľad je určený každému človeku. No na prvom mieste tým, čo uverili v Ježiša Krista, ktorý je jedinou a pravou tvárou Božieho milosrdenstva. Amen.