Kresťanské priateľstvo

„Vy ste moji priatelia,“ povedal Ježiš svojim učeníkom (Jn 15, 14). Priateľstvo, to je téma, o ktorej chceme dnes hovoriť.

Jeden z otcov európskej filozofie, Aristoteles, rozdeľuje priateľstvo do troch skupín:

1.     priateľstvo zo zisku,

2.     priateľstvo pre zábavu  

3.     priateľstvo z čnosti.

Ad 1-2)Prvé dve – teda priateľstvo zo zisku a priateľstvo pre zábavu - nie sú (podľa neho) pravými. Nemilujú sa tu totiž osoby, ale vec, ktorú si navzájom sprostredkúvajú. Preto sú tieto priateľstvá také nestále. Rozpadajú sa akonáhle nádej na zisk a zábavu zmizla.

Ad 3)Podľa Aristotela sa majú radi iba ľudia čnostní. Preto pravým priateľstvom je priateľstvo rodiace sa z čnosti.

(Na vysvetlenie: Čo je čnosť? Vytrvalá láska k pravde, dobru a všetkému, čo je ušľachtilé. Pritom čnostný človek je niekto, kto je vo svojich zásadách stály – nemení názory podľa toho odkiaľ a kam fúka vietor!)

V Písme,

·        v Starom Zákone nachádzame obdivuhodný príklad priateľstva; a to vo vzťahu kráľovského syna Jonatána k mladému Dávidovi. Jonatánov postoj je aj preto obdivuhodný, že on je prirodzeným nástupcom na kráľovský trón, a predsa nezanevrie na Dávida, ktorý sa napokon stane kráľom. Jonatán „mal (Dávida) rád ako svoju vlastnú dušu“ (porov. 1Sam 18-20).

·        Dnes sme v Evanjeliu počuli, ako Pán Ježiš hovorí svojim učeníkom: „Vy ste moji priatelia“ (Jn 15, 14). Tieto Ježišove slová sa vzťahujú aj na nás: aj my sme jeho priateľmi – pravda pod podmienkou, že zachovávame jeho prikázania.

Cirkevní spisovatelia tiež písali o priateľstve. Za zmienku stojí spomenúť myšlienku cisterciátskeho opáta Aelréda z Rievalu (13. st.). On bol presvedčený, že priateľstvo pochádza priamo od Boha a je stopou jeho dokonalej jednoty. Podľa Božieho plánu malo vo svete panovať priateľstvo medzi všetkými ľuďmi. Láska a priateľstvo boli vo svete – ako ho stvoril Boh – jedno. Hriech ich však rozdelil: vznikol egoizmus, žiadostivosť… A tak je teraz rozdiel medzi láskou a priateľstvom. Aký? Láska je univerzálna a preto ňou musíme zahŕňať všetkých ľudí. Priateliť sa však máme iba s čnostnými ľuďmi.

Priateliť sa teda máme iba s čnostnými ľuďmi! Toto múdre poučenie môže byť pre niekoho ťažšie stráviteľné – hlavne pre mladých. Aj mňa dráždilo, keď mi rodičia zakazovali kamarátiť sa so zlými priateľmi. No v napomenutí rodičov predsa len bola pravda. Z prírody poznáme veľmi dobre tento jav: Jedno zlé jabĺčko je schopné nakaziť celú debničku dobrých jabĺčok. Opačný mechanizmus – že by tie dobré jabĺčka uzdravili čo len jedno zhnité – nefunguje!

Ešte sa spýtajme: Čo je rozpoznávacím kritériom pre to, aby sme vedeli, že naše priateľstvo je dobré? Dobré je to priateľstvo, ktoré nás robí lepšími. Toto je zásada, ktorá by nám mala pomôcť rozlíšiť dobré priateľstvo od zlého.

K záveru si ešte vymenujme 4 typy priateľstiev, ktoré sú zlé, a ktorých sa máme varovať.

1. Priateľstvo „výlučné“. Niekto venuje celý svoj citový život iba jedinému človeku a pre ostatných mu už nezostane porozumenie a záujem.

2. Priateľstvo „stravujúce“. Pre priateľstvo sa nesmie zanedbávať štúdium, práca, povinnosti. Príliš častý styk je i strata času a energie. Ten, kto sa bez priateľa nezaobíde, stáva sa citlivý, sentimentálny, žiarlivý.

3. Priateľstvo „zmyslové“. Priatelíme sa len preto, lebo nás na priateľovi priťahuje jeho vzhľad, hlas a pod. To sa často vyskytuje u dospievajúcich. Ide často o sympatie povrchné, prchavé.

4. Priateľstvo „zmyselné“. Kde sa prebudia hrubé telesné sklony, tam už by sa o priateľstve nemalo vôbec hovoriť.

Priateľstiev tohto typu sa máme strániť, lebo nás nerobia lepšími; naopak sú nám na škodu. Budujme svoje priateľstvá na láske k Bohu a k jeho prikázaniam, ako nás ich naučil zachovávať Ježiš Kristus! Vtedy budeme mať záruku, že budú trvalé a opravdivé.

Pane, ty nám chceš dať dobrých a skutočných priateľov. Daj, aby sme boli najskôr tvojimi priateľmi. Veríme totiž, že to je cesta k nájdeniu skutočných ľudských priateľov. Amen.