MYSTICKÉ VNÍMANIE PRÍRODY

Svoj príhovor začnem, na prvý pohľad, bizarným správaním nášho zakladateľa sv. Františka z Assisi – patróna ekológov. Od záhradníka žiadal, aby v kláštore vždy jedna časť záhrady zostala neobrobená. Prečo? Chcel, nech tam rastú divé rastliny; aby všetci, ktorí ich budú obdivovať, mohli pozdvihnúť svoju myseľ k Bohu, pôvodcovi všetkej krásy.

Súčasný Svätý Otec, ktorý toto počínanie svätca spomína vo svojej encyklike Laudato si, venovanej ekológii, ho komentuje takto: „Svet je niečím viac než iba problémom na riešenie; je radostným tajomstvom, ktoré kontemplujeme v radosti a chvále“ (LS 12).

Uvedené správanie sv. Františka a tiež komentár Svätého Otca napovedá, že k prírode môžeme mať dvojaký prístup, resp. že prírodu môžeme vnímať dvojakým spôsobom: pragmaticky a mysticky. Ale tiež napovedá, že naše vnímanie a postoj k prírode by mali zahŕňať obidva prístupy – aby sme dospeli k „integrálnej ekológii“ (LS 11).

Pri pragmatickom vnímaní prírody sa totiž obmedzujeme iba na jej objektívny význam. V našom vzťahu s ňou sme my subjekt a príroda objekt. Príroda nám slúži, je nám k dispozícii, môže nás obohatiť. Les nám poskytne drevo na nábytok. Naučíme sa niečo nové o zvieratách, rastlinách, či vtákoch.

Tento vzťah možno nazvať vzťahom vlastníctva. Privlastňujeme si vec, aby nám zväčšila náš majetok slúžiaci nášmu životu, či svetskej kariére. Samozrejme, že je oprávnené takéto vnímanie prírody a takýto prístup k nej. Lebo príroda je aj materiálom, ktorý má človek užívať pri svojej práci a pri rozvoji svojho života vo svete (porov. Gn 1, 28).

Do pragmatického prístupu by sme mohli zahrnúť i prístup, pri ktorom človek prírode „dáva“ – keď sa o ňu stará rôznymi ekologickými aktivitami, keď ju vníma ako Svätým Otcom spomínaný „problém na riešenie“. Pri tomto postoji vzťah vlastníctva ustupuje vzťahu služby. Človek tu načúva potrebám prírody. Ale aj tu „profituje“ on sám, lebo príroda sa mu za jeho službu odvďačí zdravým životným prostredím.

Veci však nemajú iba pragmatický význam, nie sú iba problémom na riešenie. Sú i tajomstvom – „radostným tajomstvom“, určeným ku kontemplácii, ako to povedal pápež. K prírode teda máme pristupovať tiež ako mystici, máme ju vnímať mystickým pohľadom.

Pri mystickom vnímaní prírody je možné preniknúť do jej hlbších vrstiev. Každá vec nám svojím spôsobom rozpráva niečo o hlbinách bytia. Stredovekí mystici tvrdia, že vo všetkom môžeme odhaliť Božiu stopu. Biblia to vyjadruje slovami: „nebesia rozprávajú o sláve Boha“ (Ž 19, 2). Spomenutí stredovekí mystici nás preto nabádajú, aby sme sa nanovo naučili zabudnutú materinskú reč stvorenia.

Španielsky mystik, sv. Ján z Kríža, vo svojej Duchovnej piesni načrtáva, s akou dispozíciou srdca vstupuje do prírody mystická duša. Ona s ňou vedie dialóg, v ktorom sa prírody pýta na „pôvodcu“ svojej krásy a bohatstva:

Ó, lesy a húštiny,

vysádzané rukou Milovaného!

Ó, lúka zeleňou a kvetmi posiatá!

Povedzte, či vami prešiel.

Stvorenie jej odpovedá:

Tisíce pôvabov rozosial,

kráčajúc svižne týmito hájmi,

sfarbil ich pohľadom

a krasotu svojej tváre

vpísal do ich výzoru.

Vo svojom vzťahu k prírode musí človek vnímať relativitu jej bytia. Ako žiak predpokladá učiteľa a ukazuje naňho, tak i príroda poukazuje na iné a na Iného. Je ako ikona. Toho, kto sa na ňu pozerá mystickým pohľadom, nezastavuje na svojej kráse a pragmatickej hodnote, ale jeho pozornosť upriamuje na Toho, koho zobrazuje. Prestáva byť objektom a stáva sa subjektom, partnerom do dialógu.

Z povedaného je zrejmé, aké dôležité i pre samotnú ekológiu je mystické vnímanie prírody. Človek v prírode už nevidí iba zdroj svojho zisku (aj toho oprávneného),  alebo „problém na riešenie“, ale v prírode a v jej veciach vidí – použil by som františkánsky pojem – rodinu. Rodinu bratov a sestier, ktorá má spoločného Otca. Rodinu, ktorej najvyšším zákonom je láska.  Láska, ktorá nevykorisťuje, ale slúži. Láska, ktorá hľadá súlad, a to tým, že sa podriaďuje autonómii druhého.

Svoj príhovor zakončím čerstvou spomienkou na moju potulku prírodou. Popri lesnej cestičke bola tabuľa, ktorú tam dali isté pozemkové spoločenstvá. Na tabuli bol nápis, ktorý hovoril o význame ekologického prístupu k prírode. Pod nápisom boli slová: „Lesy sú chrámom harmónie a zdravia.“  Mystik by ku ním dodal: „... a chrámom svojho Stvoriteľa.“