Najmenšie zo všetkých semien

K prirodzenosti života patrí, že má svoju vnútornú dynamiku (silu života) a že rastie postupne, že sa postupne rozvíja.

Aj k prirodzenosti Božieho života, ktorý priniesol Ježiš Kristus, patrí ona dynamika, životná sila, ako aj postupnosť vzrastania od malého k veľkému, od menej dokonalého k dokonalému.

Dnes vo svojich podobenstvách (Mk 4, 26-34) o semene poľných rastlín na tieto dve skutočnosti poukazuje sám Ježiš.

1.      Dynamika života

O dynamike Božieho života Ježiš hovorí

–  v prvej časti prvého podobenstva takto: s Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek zaseje semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a človek o tom ani nevie. To preto, lebo semeno má v sebe životnú silu pochádzajúcu z prirodzenosti semena.

–  o dynamike hovorí ešte výraznejšie druhé podobenstvo o horčičnom semienku, najmenšom zo všetkých semien: keď sa zaseje je najmenšie, ale keď vyrastie prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky. (Pre informáciu: horčičný strom dosahuje v Palestíne až 4 metre výšky.)

2.      Postupnosť rastu

O druhej skutočnosti (o postupnosti rastu) Ježiš hovorí

–  v druhej časti prvého podobenstva takto: semeno najskôr vydá steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase.

O tom, ako sa táto skutočnosť napĺňa, svedčí život Cirkvi, onen zárodok Božieho kráľovstva   na zemi. Na začiatku to bolo malilinké semienko:

-   12 apoštolov (vo svetskej múdrosti a vede nevzdelaní ľudia – väčšinou rybári);

-  prvé kresťanské komunity, to boli taktiež malé ostrovčeky ľudí uprostred vtedajšieho sveta, ktorý patril do obrovskej Rímskej ríše;

- celé 3 prvé storočia, boli kresťania nemilosrdne prenasledovaní touto ríšou (desaťtisíce mučeníkov, ktorých možno nájsť odpočívať v katakombách sú toho svedectvom).

Toto všetko útočilo na ono malé semienko a ono je tu rozrastené a tvorí obrovský strom, v ktorého „konároch“ nachádzajú miesto všetky národy, všetky rasy, ľudia každého druhu. Treba dodať, že dynamika života a postupnosť rastu sú vlastné nielen Cirkvi ako celku, ale tiež nášmu individuálnemu duchovnému životu.

Na túto skutočnosť pamätajme a rešpektujme ju.

Pamätajme na ňu hlavne vtedy, keď vidíme, ako je Cirkev napádaná. Lebo ani moderný svet nezaostáva v prenasledovaní kresťanov (francúzska revolúcia, španielska občianska vojna, nacizmus, komunizmus a najnovšie antikresťanský liberalizmus, ktorý nevraždí, ale kresťanov s ich pohľadom na svet vytláča z verejného života). Viďme onú dynamickú silu, ktorá je prítomná v semene Božieho kráľovstva. Nič ju nezastaví, lebo do sveta toto semeno zasial Boh Stvoriteľ. A keď navyše prisľúbil, že „brány pekelné“ Cirkev nepremôžu, potom verme tomuto slovu viac, než by nám mohla navrávať viditeľná skutočnosť. Božie kráľovstvo sa začalo uskutočňovať nanovo príchodom Ježiša Krista a On ho svojou mocou zavŕši a zjaví všetkým ľuďom pri svojom druhom slávnom príchode na túto Zem.

A pamätajme na spomínané skutočnosti vtedy, keď sme netrpezliví aj sami so sebou. I v nás je semeno, ktoré má tiež tú istú silu života. Musíme však byť trpezliví a musíme dôverovať viac Bohu než sebe. Obnovujme v sebe neustále čnosť trpezlivosti a vytrvalosti a vernosti pôvodnému zasväteniu sa Kristovi Ježišovi v krste. „Vyčkaj času, jak hus klasu!“, toto príslovie platí aj v duchovnom živote.

Verme sile života, ktorú do nás vložil Boh a rešpektujme postupný rast Božieho života v nás, ktorý sa nevyhne ani pádom, ani zlyhaniam. To patrí k životu. Dôležité je nevzdávať sa!

Zoberme si príklad z trávy; aká je oná krehká! Už ste videli, ako je schopná preraziť betón, asfalt. Už ste videli, ako okolo rozpadnutých starých hradov rastie svieža tráva, ako ju nezadlávil spadnutý kameň. To je sila života, ktorá patrí k prirodzenosti semena.

Pane, ty nás uisťuješ, že semeno Božieho života, ktoré si do nás zasial má nezničiteľnú životnú silu samo v sebe, ktorú si doňho vložil Ty, Božský Stvoriteľ. Daj nám trpezlivosť, aby sme sa nikdy nevzdávali, kedykoľvek by sa nám zdalo, že je tento život odsúdený na zánik. Daj nám vieru malú ako horčičné semienko, a tá nám postačí. Amen.