Otče, ochráň mojich poslov pred Zlým

Ježiš svojím nanebovstúpením dokončil svoje pozemské dielo, ktorým ho Otec poveril. Jeho odchodom do neba však toto dielo – dielo spásy a posväcovania ľudí – tu na zemi ďalej pokračuje skrze jeho poslov, jeho učeníkov (skrze Cirkev). Na záver dnešného evanjeliového úryvku sme o ich vyslaní do sveta čítali: „Ako si ty (Otče) mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta“ (Jn 17, 19a).

Ježiš teda posiela svojich učeníkov ako svojich poslov do sveta, aby sa skrze ich pôsobenie ľudia posväcovali a tak boli pripravovaní na večný život v sláve Trojjediného Boha. Na tento účel dal Ježiš učeníkom Otcovo slovo, aby sa poznaním pravdy človek odvracal od lži, do ktorej následkom dedičného, ale tiež osobného hriechu upadol a neustále upadá.

Ako však z Ježišovej veľkňazskej modlitby vyplýva, „svet“, ktorému jeho poslovia ohlasujú Otcovo slovo, toto slovo, ale tiež jeho hlásateľov odmieta. Ba kvôli tomuto slovu ich svet „znenávidel“. A preto Ježiš prosí Otca, aby ich ochránil pred Zlým (porov. Jn 17, 14-15).

Keď Ježiš prosí Otca, aby jeho poslov „ochránil pred Zlým“, a ono Zlým je tu s veľkým „Z“, tak sa nám v mysli vynára začiatok ale potom aj celý čas jeho pozemskej činnosti, keď bol On konfrontovaný so Zlým. 

Uvediem niektoré príklady. Najskôr to bolo jeho pokúšanie na púšti, kde sa ho Diabol snažil zviesť, aby konal nie podľa Božieho slova, ale podľa jeho lživých návrhov. A potom to boli rozmanité udalosti a slová, keď ho Diabol cez ľudí chcel lapiť do svojich lživých sietí:  keď ho ľudia po zázračnom nasýtení chlebmi chceli urobiť kráľom; alebo keď ho apoštol Peter chcel odviesť od cesty kríža; alebo keď ho elita židovského národa vyzývala, aby zostúpil z kríža, a tak dokázal, že je Boží Syn. Ježiš všetky tieto Diablove návrhy odmietol, lebo odporovali Božiemu slovu a Božej pravde.

Ich spoločným menovateľom totiž bolo odviesť Ježiša od kríža a od obety. To je dôležité si uvedomiť.

Takéto a podobné diabolské chytráctva a pasce však budú číhať vo „svete“, ktorý otročí hriechu, aj na jeho poslov. Aj oni budú lákaní opustiť Otcovo slovo, slovo pravdy, aby ho nahradili lákavým, avšak lživým slovom, slovom otca Lži.

Z dejín Cirkvi vieme, ako slovám Lži podľahli niektorí Ježišovi poslovia. Judáš nebol jediným, ktorý sa spreneveril úradu posla Kristovej pravdy. V týchto dňoch čítame, že v Nemecku, v niektorých kostoloch začali kňazi s biskupským schválením požehnávať homosexuálne páry. Ich heslom je „Láska zvíťazí.“

Čo pomôže ochrániť pred Zlým Ježišových poslov?... 

Ježiš prosí Otca, aby ich posvätil pravdou. A tou pravdou je Otcovo slovo (porov. Jn 17, 18). Nič iné teda nepomôže, len byť verný Božiemu slovu, ktoré apoštolom odovzdal Ježiš Kristus; a ktoré skrze Učiteľský úrad Cirkvi i naďalej odovzdáva ľuďom každej generácie.

Na záver spomeniem jednu starú kresťanskú legendu o Pravde a Lži: 

Pravda zostúpila z neba na zem medzi ľudí. Ešte predtým sa v nebi krásne vyzdobila, aby sa ľuďom páčila. Bola však veľmi smutná z konania ľudí, a preto – hoci nerada – im začala robiť výčitky a naliehala na nich, aby sa odvrátili od svojho zlého konania. To sa však ľuďom nepáčilo. A preto začali Pravdu od seba odháňať. Násilím ju vyhnali z mesta. Zarmútená pravda prišla k riečke a zatúžila osviežiť sa v jej čistej vode. Predtým než do nej vstúpila, si vyzliekla svoj krásny odev a nechala ho voľne ležať na brehu riečky. Ponorená do vĺn si ani nevšimla, ako sa k jej šatám prikradla Lož a ukradla ich. Keď Pravda vyšla z vody a zbadala, že jej odev je preč, nahá tam začala plakať nad svojim nedobrým osudom. Vtedy však prišla ku nej jedna starenka, a keď zistila, prečo je nahá, ponúkla jej svoj ošúchaný plášť. Odvtedy Pravda chodí po svete vo svojom nevzhľadnom a nepríťažlivom šate. Poznajú ju iba tí, ktorí nenávidia hriech a majú čisté srdce. Naopak Lož tá chodí po svete v nádherných šatách Pravdy a preto u mnohých nachádza otvorené dvere. Lebo ona, na rozdiel od Pravdy, nežiada od nich žiaden sebazápor, žiadnu obetu, navráva im, že to je dobré a pravdivé, čo im robí dobre, čo potešuje ich život.

Aké posolstvo v tejto legende naši predchodcovia v kresťanskej viere nám zanechali? Pravda, ktorá nežiada sebazápor a obetu, ktorá, naopak, schvaľuje a požehnáva to, čo sa protiví Božiemu slovu, nie je Pravdou; je Lžou. Pravda je napohľad nepríjemná, lebo žiada to, čo sa padnutej ľudskej prirodzenosti človeka nepáči. Lenže iba takáto pravda je opakom lži, iba takáto pravda vedie človeka k pravej slobode; iba takáto pravda ho posväcuje a pripravuje na vstup do neba.

Pane Ježišu Kriste, aj my teba podobne, ako si Ty prosil svojho Otca, prosíme: Chráň nás pred Zlým a posväť nás svojou pravdou. Amen.