Prečo "nie" astrológii

Na začiatku roka chcú mnohí vedieť, ako im dopadne nastávajúci rok. Preto idú k veštici alebo nejakému astrológovi, aby im predpovedali, aký „osud“ ich čaká.

Zdá sa, že nie je málo tých, ktorí veria, že hviezdy určujú beh ich života...

Viera v osud je stará. Jej boom nastal na konci staroveku, keď zo svojho trónu boli zosadení grécki a rímski bohovia, bohovia riek a iných rôznych prírodných živlov, a boli nahradení nemeniteľnými prírodnými zákonmi. Podľa tejto viery, aj bohovia sú proti osudu vpísanému do nich bezmocnými. Hovorilo sa: Osud je zákon sveta, nezmeniteľný ako pohyb hviezd na nebi. Nezostáva nič iné, iba sa s ním zmieriť a podriadiť sa pohybu nebeských telies.

Kresťanstvo sa hneď od počiatku postavilo proti tejto viere, resp. povere. Matúšovo evanjelium to vyjadruje správou o Ježišovej „hviezde“, ktorá priviedla mudrcov od východu do Betlehema, aby sa poklonili novonarodenému židovskému kráľovi (porov. Mt 2, 1-2). Nie dieťa Ježiš bolo podriadené hviezde na nebi, ale hviezda sa podriadila dieťaťu na zemi. Božské dieťa určovalo beh hviezdy!

Filozofickejším spôsobom potom proti viere v osud vystúpili viacerí kresťanskí myslitelia, spomedzi nich si zaslúži našu pozornosť sv. Gregor Nyssenský. On potvrdzoval fakt, že v prírode vládnu nemeniteľné zákony. Túto skutočnosť nemožno popierať. Ale, kdesi za nimi – hlboko v tajomstve Božieho života – je Ten, u ktorého majú svoj prameň, o ktorom vieme, že je náš nebeský Otec, ktorý živí vtáky a šatí kvety, a ktorý nás dokonca skrze svojho Syna uistil: „Proste, a dostanete!“.

Kresťania končiaceho staroveku cítili potrebu vystúpiť proti predmetnej povere aj preto, aby obraňovali dvojakú slobodu: slobodu Boha a slobodu človeka. Boh nie je zviazaný zákonmi, ktoré On sám stvoril. Božia sloboda je dokonalá. Môže urobiť všetko, čo je dobré, a nič mu v tom nemôže prekážať. On skrze svoju Prozreteľnosť slobodne riadi ním stvorený svet.

No a pretože ľudská sloboda je odrazom Božej slobody, musí mať podobné vlastnosti. Ani človek nemôže byť nezmeniteľne predurčený nejakými mimo neho panujúcimi zákonmi. Nie je bábkou, ktorá nie je zodpovedná za svoj život.  Ak by bol opak pravdou, potom všetci zločinci alebo zlo konajúci jedinci by sa mohli odvolávať na svoj „osud“. A mali by pravdu. Nikto by nebol zodpovedný za svoje morálne zlé skutky. Lenže človek je slobodný, ako Boh, v tom je jeho najvyššia podobnosť s ním. Ale preto je aj zodpovedný za svoje činy. Ak sa slobodne rozhodol pre zlo, tak sa slobodne môže rozhodnúť pre dobro. Nijaká hviezda ho v tom nemôže ovplyvniť!

Toto sú hlavné dôvody, pre ktoré my kresťania hovoríme rozhodné „nie“ astrológii, vešteniu, či horoskopom.

Je zarážajúce a až smiešne, koľko moderných ľudí – oháňajúcich sa „zdravým rozumom“ – vyhľadáva veštice a dáva si vypracovávať horoskopy, a verí tomu ako svätému slovu, ktoré určuje ich život! Nuž, kde nie je pravá viera, nastupuje povera, a človek začne veriť aj tým najdetinskejším bájkam.

Čo nás čaká v roku 2015, to bude v podstatnej miere záležať od nás. Ani Boží plán, nie je niečo dopredu nakreslené, do čoho by sme sa mali vtesnať bez našej osobnej zaangažovanosti, bez našich rozhodnutí, často aj chybných. Boh skrze svoju Prozreteľnosť dokáže všetky naše rozhodnutia začleniť do svojho plánu s nami i s celým ľudstvom. My musíme konať ako slobodné Božie deti, zodpovedajúce za svoj životný osud.