Symboly vzkriesenia

Keď chcel Pán Ježiš svojím učeníkom priblížiť nejakú pravdu o Božom kráľovstve, pomáhal si podobenstvom – nejakým prirovnaním zo života.

Jednou z právd, ktorá patrí k základom kresťanskej viery, je zmŕtvychvstanie - vzkriesenie Ježiša Krista.

Existuje viacero prirovnaní, viacero symbolov vzkriesenia. Niektoré sa nachádzajú v Písme svätom Starého zákona, iné nachádzame v prírode. Zamyslime sa nad niektorými z nich:

1.  Jonáš tri dni v bruchu veľryby

Sám Ježiš hovorí, že ľuďom nebude dané iné znamenie, iba znamenie Jonášovo (Mt 12, 39). Tento symbol vzkriesenia sa nachádza i v katakombách... Ako vieme, prorok Jonáš bol tri dni v bruchu veľkej ryby. More, brucho ryby, ktorá ho prehltla – to je symbol smrti... No o Jonášovi Písmo hovorí, že sa tam modlil; teda nebol mŕtvy v ríši smrti. Po troch dňoch ho ryba živého a obnoveného na duchu vyvrhla na zem.

Podobne ako Jonáš, bol aj Pán Ježiš tri dni v útrobách zeme. Aj keď bolo jeho telo pochované akoby bez života, teda “mŕtve”, predsa len Boží život, ktorý v ňom – ako v Božom Synovi – bol prítomný i v ríši smrti, nebol nečinný, nebol udusený. I Ježiš sa v útrobách zeme, v ríši smrti „modlil“. V Kréde vyznávame, že Kristus po pochovaní „zostúpil k zosnulým“... A Tradícia, cirkevní Otcovia nám líčia krásne scény z podsvetia, ktoré sa uskutočnili vtedy, keď Ježiš zostúpil k zosnulým. Uvediem jednu z nich:

          Kristus Ježiš zostúpil k Adamovi a volá naňho: „Adam, Adam, kde si?

          Ten odpovedá: „Skryl som sa, pretože som nezniesol tvoju tvár“.

          „A kam si sa skryl?“

          „Skryl som sa tam, kde ma nemôže nikto nájsť - do údolia tieňov a smrti.“

          Ježiš odpovedá: „Pôjdem ťa vyhľadať i tam.“

          Keď Kristus potom pristúpil k Adamovi a podal mu ruku, aby ho vyviedol zo smrti na svetlo života, vtedy sa zdvihla i Eva a so zopätými rukami zvolala: „Konečne som Eva, matka živých, lebo doposiaľ som rodila deti určené k smrti“.    

Z tohto naučenia vidíme, že vzkriesenie sa tu nezjavuje ako zázrak po smrti, ale ukazuje sa životná sila samej Kristovej smrti: „Smrťou smrť premohol!“

2.  Daniel zachránený z jamy levovej

Iný obraz, symbol vzkriesenia, ktorý starí kresťania videli v Starom zákone je Daniel, ktorého babylonský kráľ dal vhodiť do jamy, v ktorej boli vyhladnuté levy. Daniel však na počudovanie kráľa, zostal v jame medzi levmi neporušený.

Kráľ, ako pán sveta, hádže svojich poddaných divej zvery. Tak dokazuje svoju neobmedzenú moc... Avšak zrazu sa na scéne objaví izraelský prorok Daniel a nad ním divá zver nemá moc.

Babylonský kráľ je symbolom diabla, ktorého Písmo nazýva kniežaťom tohto sveta... a ten hádže napospas smrti, ktorú tu symbolizujú hladné levy, tých nad ktorými panuje – t.j. ľudí. Darí sa mu to, dokiaľ sa na scéne nezjaví Ježiš Kristus, Boží Syn, ktorého symbolom je Daniel. Ani Ježiša, ako ani Daniela v jame levovej, sa smrť nedotkne. Vyjde z jej obkľúčenia neporušený.

         „Smrť, kde je tvoje víťazstvo?! Smrť, kde je tvoj bodavý osteň?!“    

3.  Vajíčko

Ešte jeden symbol vzkriesenia – ten je zo života a je ním vajíčko. Vajíčko väčšinou používame na jedenie... A tak je symbolom existencie „nie pre seba“... Až keď kvôčka vajíčko „vysedí“ – a tým ho oplodní – začína vo vajíčku existencia „pre seba“...

I my sa rodíme ako ono vajíčko bez existencie pre seba (t.j. rodíme sa bez Božieho života, len pre tento svet - ba horšie: následkom dedičného hriechu sme stratili seba). Až keď nás oplodní milosť Ducha Kristovho, až vtedy začína naša vlastná existencia - nachádzame seba samých, stávame sa adoptovanými Božími deťmi a dedičmi Božieho kráľovstva.

Boží život, ktorý nás oplodňuje, vytryskol z Kristovho prebodnutého boku. A bol do nás vložený pri krste. Kto má tento nový Kristov život v sebe, má v sebe semeno nesmrteľnosti. Nový Boží život v tomto človeku rastie, ako kuriatko vo vajíčku. Až raz – v deň zmŕtvychvstania – zaklope zobáčikom Ducha na škrupinu smrti a prelomí ju. Vtedy sa človek konečne uvidí v plnosti svojej oslávenej existencie.

          Smrť uvoľňuje miesto životu.