Žena pristihnutá pri cudzoložstve
Evanjelium dnešnej Piatej pôstnej nedele o žene pristihnutej pri cudzoložstve pekne nadväzuje na minulotýždňové evanjelium o márnotratnom synovi a jeho milosrdnom otcovi. A tiež svojím posolstvom zapadá do vrcholiacej pôstnej doby, kedy veľké množstvo veriacich prijíma sviatosť zmierenia.
V čom nadväzuje na minulotýždňové evanjeliové podobenstvo? V ňom sme počuli o nekonečnej milosrdnej láske, ktorú má Boh k hriešnemu človeku. Hoci by človek prehajdákal výsadu byť Božím dedičom (to znamená, že keby ako kresťan katolík odvrhol Božiu dobrotu, ktorá sa mu darovala v krste a skrze sviatosti) a potom by to oľutoval a vrátil sa do Otcovej náruče i skrze sviatosť zmierenia, Boh ho príjme. Boh mu je schopný odpustiť i tie najväčšie zvrátenosti a prijať ho späť za svoje dieťa. Aby však, ako znovu prijaté Božie dieťa obstál, musí splniť jednu podmienku. A o tom hovorí práve evanjelium tejto nedele.
Čo je jeho posolstvom? Skrátene by sme to mohli vysloviť i takto: I ty musíš byť milosrdný podobne, ako bol k tebe milosrdný Boh. A skúšobným kameňom nášho milosrdenstva bývajú práve hriechy a previnenia našich spolubratov a spolusestier, ktorých neraz bezhlavo a tvrdo súdime. Nemusí nám nutne chýbať dobrá vôľa; môže v tom byť paradoxne horlivosť za Pána a za jeho svätý zákon. Veď z takéhoto dôvodu konali aj tí, ktorí chceli ukameňovať ženu, ktorá porušila Mojžišov zákon: „Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať...“ Chceli byť verní Zákonu. Čo im však chýbalo, bolo milosrdenstvo: mali srdce zatvrdnuté farizejskou a zákonníckou spravodlivosťou, ktorá nemá zľutovanie s hriešnikom a navyše zabúda, že sama je poškvrnená hriechom! Ježiš im to musel pripomenúť slovami „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň“. Inými slovami im pripomenul: Vás môj nebeský Otec neukameňoval za vaše nevernosti Zákonu, tak prečo ste takí krutí a nemáte zľutovanie s podobne padajúcim človekom?!... Ku cti farizejov a zákonníkov patrí, že uznali svoju hriešnosť, vypustili zo svojich rúk kamene, ktoré chceli hodiť do ženy a zahanbení odišli preč.
My sa podobne správame voči tým ľuďom, ktorí hrešia proti Bohu. Či nás nepohoršuje výstredné správanie niektorých ľudí? A mám teraz na mysli konkrétne výstredné správanie v oblasti šiesteho a deviateho Božieho prikázania... Bývame v pokušení veľmi kriticky sa vyjadrovať na ich adresu. Isteže je na našom pobúrení niečo opodstatnené. Veď sa hriechom proti týmto prikázaniam ničí dôvera medzi ľuďmi, rozbíjajú sa rodiny, ubližuje sa deťom. Nakoniec, ani Pán Ježiš neprepustil ženu so slovami: „Nič sa nestalo, môžeš i v budúcnosti konať to, za čo ťa dnes chceli ukameňovať, len buď šikovnejšia a nedaj sa nachytať!“ Povedal jej síce „Neodsudzujem ťa.“, ale tiež dodal: „Choď a už nehreš!“ Čiže s jej hriechom nesúhlasil. A tak nejako máme robiť aj my. Oddeliť hriešnika od hriechu. Hriech neschvaľovať, ale k hriešnikovi byť milosrdný. A dôvod, prečo mám byť milosrdný, je vedomie, že ja sám som hriešnik, ktorému Boh odpustil.
Dnešný evanjeliový príbeh je tiež výstižným komentárom k modlitbe Otčenáš, ktorú Ježiš zakončil slovami: „Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy“ (Mt 6, 14-15). Áno, naše odpustenie otvára dvere Božiemu odpusteniu.
Hriech spôsobil, že ľudské srdce je tvrdé. Dnes nás Ježiš volá, aby sme nedovolili zvíťaziť tvrdosti nášho srdca. Naopak, aby sme dali priestor srdcu novému, ktoré on skrze svojho Ducha Svätého vložil do nás pri krste. Tomuto srdcu dajme priestor! Príležitosť máme k tomu vždy vtedy, keď miesto súdenia našich blížnych uprednostníme milosrdnú lásku voči ich pokleskom a chybám.
Pane Ježišu, tvoje srdce je plné lásky voči hriešnemu človeku. Táto milosrdná láska ťa viedla až na kríž, na ktorom si odpykal trest za hriech sveta. Ježišu, tichý a pokorný srdcom, sprav naše srdce podľa srdca svojho a pretvor naše srdce na srdce milosrdné. Amen.