Zmysel pre Božie veci

Človek má päť zmyslov, ktoré mu pomáhajú spoznávať svet: zrak, sluch, hmat, čuch a chuť. Uvedené zmysly v spolupráci s rozumom mu však pomáhajú poznávať a chápať iba „viditeľný“ svet a jeho zákony, jeho fungovanie. Čím má človek tieto zmysly lepšie rozvinuté, a to aj za pomoci rôznych technických vymožeností, tým je jeho poznávanie, ba i ovládanie sveta lepšie. My veriaci však hovoríme tiež o svete „neviditeľnom“. Existuje nejaký „zmysel“ aj pre poznávanie a lepšie ovládanie tohto sveta?

V dnešnom evanjeliovom úryvku hovorí Ježiš o „zmysle pre Božie veci“. Takže existuje takýto vyšší, duchovný zmysel, ktorým sa môžeme lepšie približovať k svetu duchovných vecí. Týmto zmyslom by mal byť podľa požiadavky spravodlivosti vybavený každý človek. Vidíte, hovorím akosi pochybovačne: „by mal byť vybavený“. Nemá ho teda automaticky každý človek?... Nuž zdá sa, že „nemá“, a to v takom význame, že mu nefunguje – tak asi ako keď niekto má ruku, ale má chorý hmat... Toto sa však týka nielen ľudí neveriacich, ako by sme si mohli myslieť... Podľa dnešného evanjeliového úryvku ani veriaci človek nemusí mať tento zmysel rozvinutý.

Počuli sme ako Ježiš povedal Petrovi, ktorý pred chvíľou vyznal, že je Mesiáš: „Nemáš zmysel pre Božie veci, ale len pre ľudské“. Čiže na jednej strane bol Peter veriaci človek, ako prvý z apoštolov vyznal, že Ježiš je Mesiáš, a predsa... Predsa len podľa Ježiša „nemal zmysel pre Božie veci“.

Mať zmysel pre Božie veci je teda niečo viac, ako len vyznávať, že Ježiš je Mesiáš, alebo len veriť, že Boh existuje, že Boh nám poslal v Ježišovi Spasiteľa sveta a pod. Skrátka: vyznávať články viery ešte neznamená „mať zmysel pre Božie veci“. Zmysel pre Božie veci je čosi hlbšie, hoci veriť v Boha, vyznávať Krédo, je základ, na ktorom tento „zmysel“ stojí.

Kedy teda veriaci človek začína „mať“ zmysel pre Božie veci? Na to nám opäť ponúka odpoveď dnešný evanjeliový úryvok. Ježiš vyčíta Petrovi, že nemá zmysel pre Božie veci vo chvíli, keď hovorí o svojom utrpení a Peter na to odpovedá, že to sa nemôže stať, aby on ako Mesiáš trpel. Myšlienka: „Mesiáš nemôže trpieť!“ je myšlienkou, ktorej chýba zmysel pre Božie veci.

Tu sme niekde pri koreni zmyslu pre Božie veci. Až ten veriaci začína mať zmysel pre Božie veci, ktorý uznáva, že aj Mesiáš môže trpieť. Niekto namietne: Ale veď my veríme, že Ježiš Kristus trpel. My si uctievame trpiaceho Krista... Áno, to je pravda. A predsa... Predsa len aj nám robí problém prijať pravdu o trpiacom Mesiášovi... Kedy? Čo mám na mysli?...

Vtedy, keď máme na mysli Ježiša Krista, ktorý žil pred 2000 rokmi, tak vtedy problém s jeho utrpením nemáme. Začíname ho mať však vtedy, keď máme prijať utrpeniu Mesiáša v ľudských dejinách – keď máme prijať alebo vyrovnávať sa s faktom ľudského utrpenia. Koľko ľudí pohoršuje utrpenie nevinných detí!... Koľkí repcú, ba niekedy sa až rúhajú Bohu za utrpenie existujúce v dejinách sveta!... A čo sa týka nás samotných: Dokážeme dať do súvisu vlastné utrpenie s utrpením Ježiša Krista?!... Či sa nám niekedy netlačia do mysle otázky spojené s výčitkou: Aké je to nespravodlivé, keď za moje dobro musím znášať zlo?!...

Nuž, zmysel pre Božie veci začína v nás správne fungovať vtedy, keď dokážeme pochopiť, že Božej pravde neprotirečí to, keď trpíme, a to i napriek tomu, že sa modlíme, že chodíme do kostola, že sme slušní a poctiví a spravodliví voči druhým.

Ježišov príklad nás pozýva k tomu, aby sme si svoj zmysel pre Božie veci očisťovali. Je taký potrebný pre náš život. Vyhneme sa tak mnohým ilúziám a sklamaniam. Vďaka zdravému zmyslu pre Božie veci budeme schopní lepšie chápať pravdu o Bohu, o sebe i o svete, v ktorom žijeme.