ZVESTOVANIE PÁNA

Tento Hymnus jedinečne vystihuje, o čo ide v tajomstve Zvestovania Pána.

Dnes je deň počatia Božieho Syna v ľudskom tele nazaretskej Panny, Márie. Dnes si druhá božská osoba obliekla ľudské telo. Večné nehmotné Slovo Otca, skrze ktoré bolo všetko stvorené, sa spojilo s telom a prijalo ľudskú prirodzenosť. Boh sa stal človekom, pričom neprestal byť Bohom. A Boh sa stal človekom, aby sa človek mohol stať adoptívnym Božím dieťaťom.

Toto je ozaj dôvod k radosti! Veď nebude zmarené Božie stvorenie, ktoré načas podľahlo skaze a upadlo do diablovho jarma, ale vykupiteľským dielom Božieho Syna, Boho-človeka, bude obnovené, premenené. Reťaze smrti, ktorými bol kniežaťom temnôt oklamaný človek spútaný, budú rozlámané a k životu vzkriesený človek bude privedený naspäť k nebeskému Otcovi, od ktorého sa hriechom vzdialil. Zatvorená brána raja sa mu znovu otvorí a on bude mať prístup k stromu života.

Dnes začína klíčiť nový život; zlé časy - diablovej poroby - sa už nevrátia! Dnešný deň je ozaj deň radosti, lebo Božie dieťa je v lone Panny, vernej služobnice Pána, Márie! Kristovým vykupiteľským dielom obnovený a premenený človek už dnes, aj keď nie je ešte všetko obnovené a premenené, začína spievať novú pieseň; pieseň plnú nádeje.

Dnešný sviatok a jeho posolstvo, je posolstvom radosti a nádeje. Ešte nie je všetko tak, ako by malo byť. Stále na nás doráža zlo tohto sveta v jeho najrozmanitejších podobách. A predsa... Kresťan, ktorý uveril v Krista, si nezúfa a ani neprepadá panike. Neprepadá panike, lebo má nádej!

Pravého kresťana by som na záver pripodobnil väzňovi z nasledujúceho príbehu:

Jeden krát žil v koncentračnom tábore človek, ktorý – i keď bol odsúdený na smrť – nepodliehal strachu a cítil sa slobodný a šťastný. Jedeného dňa sa posadil doprostred väzenského dvora a začal hrať na gitare. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup väzňov, ktorí ho počúvali; jeho hudba ich tak očarovala, že aj oni sa prestali báť. Keď to videlo vedenie väznice, zakázali mu hrať.

Nasledujúci deň tam však bol opäť; spieval a hral na gitaru a okolo neho stálo množstvo väzňov. Dozorcovia ho plní hnevu odtiahli preč a dali mu odťať prsty na rukách.

Nasledujúci deň tam bol však opäť. Spieval a okyptenými prstami sa snažil hrať. Tento krát dav jasal. Stráže ho znovu odvliekli a gitaru mu rozmlátili.

No jeho neodradilo ani toto. Na ďalší deň dával tento muž do spevu všetko, celé svoje srdce. To bola pieseň! Zástup sa k nemu pripojil, a ako spievali, ich srdcia sa očisťovali a ich duch sa stával neporaziteľným. Dozorcovia tento krát tak zúrili, že mu nechali vytrhnúť jazyk. Tábor stíchol, zdalo sa, že navždy.

No k počudovaniu všetkých bol nasledujúceho dňa opäť na mieste, točil sa a tancoval na pomyselnú hudbu, ktorú počul iba on. Čoskoro sa všetci väzni držali za ruky a tancovali okolo krvácajúceho, stýraného tela uprostred kruhu, zatiaľ čo stráže stáli ako prikované a dívali sa na to divadlo v nemom úžase...

Aj kresťan, podobne ako onen väzeň, má v sebe počuť hudbu evanjeliového posolstva, ktorá mu dá silu „tancovať“ a "spievať" i v tých najťažších chvíľach života; a dokonca svojim „spevom“ a „tancom“ dokáže kriesiť nádej i v srdciach tých, ktorí ju nemajú.

Prosme na záver Pannu Máriu, ktorá dnes vo svojom lone počala Božieho Syna: Božia Matka, sme tvoje deti, vypros nám živú vieru, pevnú nádej a dokonalú lásku, aby sme ako Ty, mali vždy ochotu plniť Božiu vôľu. Amen.