Príbeh, ktorý vás urobí odolnými voči všetkému zlu

„Pred dávnymi časmi ľudia hovorievali, že ak si človek pamätá príbehy, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu, dajú mu tieto príbehy silu. Stačí i malá časť týchto rozprávaní, aby ste vy i vaše deti zostali silní a dokázali čeliť všetkému, čo vás čaká v budúcnosti.“ Tento výrok pochádza od juhozápadných indiánov z kmeňa Navaho.

My kresťania si takýto príbeh pripomíname na Vianoce.

Príbeh o narodení Ježiša Krista a jeho živote sa odovzdáva z generácie na generáciu už 2000 rokov. Tento príbeh poznajú nielen kresťania... No predsa len najlepšie mu rozumejú práve oni. Príbeh O Ježišovi Kristovi dá silu každému, a predovšetkým tomu, kto si ho s vierou neustále opakuje a pripomína. My to robíme rok čo rok zvláštnou liturgickou slávnosťou, akou je i tá dnešná. Indián povedal, že stačí i malá časť, určitý výsek z celého príbehu, „aby ste vy i vaše deti zostali silní a dokázali čeliť všetkému, čo vás čaká v budúcnosti“.

Nuž pozrime sa na „výsek“ z celého Ježišovho príbehu, ktorým je Ježišovo narodenie. Ježiš, Boží Syn, sa narodil ako človek; so všetkým, čo k ľudskému údelu patrí. A hoci mu podľa pôvodu patrí božský majestát, rodí sa ako syn obyčajných ľudí. Miestom narodenia nie je kráľovský palác, ale jaskyňa či útulok pre dobytok. Ľudia nežičia jeho príchodu na svet, veď vieme, že Svätú rodinu nechcel nikto prijať pod svoju strechu, ba ani v hostinci sa pre nich nenašlo miesto. Už od kolísky Ježiša ohrozuje krutý kráľ, ktorý sa obáva konkurencie, ktorou by mohlo byť preňho toto Dieťa. Jedným slovom príbeh o narodení Božieho Syna je veľmi podobný nášmu príbehu, nášmu príchodu na svet.

No nevyčerpali by sme celú skutočnosť, keby sme nepovedali, že s jeho narodením je spojená aj skutočnosť, ktorá sa odohrala „za oponou“ viditeľnej skutočnosti; nazveme ju „mystickou“ skutočnosťou. Hovoria o nej evanjelia. Pri Ježišovom narodení sú prítomní anjeli, ktorí plní radosti spievajú a plesajú nad narodením Božského Dieťatka. Títo anjeli poučujú pastierov o tom, že toto Dieťa nie je obyčajným dieťaťom, ale že je Spasiteľom sveta. A naostatok ešte spomeniem „hviezdu“, ktorá trom kráľom ukázala cestu k miestu narodenia.

Príbeh o Ježišovom narodení, aj takýto krátky, ako sme si ho zhrnuli do týchto pár slov, má v sebe uzdravujúcu a obrannú silu pre nás, pre náš život.

Všetci sa od malička akosi vnímame. Toto sebavnímanie má veľký význam pre náš život. Podľa toho ako seba vidíme, podľa toho sa aj rozvíjame alebo zakrpatievame. Kedy sa rozvíjame? Vtedy, keď sa napriek všetkej neprajnosti okolia a života vnímame ako chcené a milované Božie deti, ktoré tu na tejto zemi majú určité poslanie. Rozvíjame sa vtedy, keď vieme, že niekto sa raduje z nášho života. V Ježišovom príbehu vidíme, že nad jeho narodením plesá celé nebo. No nielen nad jeho narodením plesá celé nebo; ale aj nad naším narodením zaplesalo nebo – Boh chcel každého z nás a chce, aby sme neustále čerpali radosť z jeho večnej blaženosti.

Aké deštruktívne následky pre zdravý rozvoj človeka má tá skutočnosť, keď sa človek vníma ako „nechcené dieťa“! Niektorí, aj z nás tu prítomných, sú možno zranení práve touto skúsenosťou. Avšak práve tu by mohol príbeh o Ježišovom narodení pôsobiť uzdravujúco. Boh chcel a neustále chce každého! To svetu povedal v Ježišovom narodení. Veď Ježiš je nový Adam, On je tiež tajomné mystické telo – t.j. skrze moc Ducha Svätého sme s ním všetci „jedno“, jeden človek.

U spomenutých indiánov hovorili o tom, kto robil zle, takto: „On sa lepšie chovať nedokáže. Chudák,  nemal starého otca, ktorý by mu rozprával príbehy.“(Mýty a legendy Indiánov Severnej Ameriky, str. 27).

Dnešní ľudia majú radi príbehy, avšak príbehy, ktoré čítajú alebo o ktorých počúvajú sú príbehmi bez „mystickej skutočnosti“. Takýmto sa pre nich stal aj ten najdôležitejší príbeh, aký bol človek schopný vysloviť, príbeh o Ježišovom narodení. Však si len uvedomme, čo sa stalo z Vianoc?! Ježiško, ktorý nosí na Vianoce darčeky a štedrá večera. Celé Vianoce, ba už čas im predchádzajúci, nie je potom o ničom inom len o tom: „Akého Ježiška kúpiť?“, „Akú štedrú večeru navariť?“, „Akú rozprávku či iný program si v televízii pozrieť?“ apod. Toto je však obrovská deformácia vianočného príbehu. Takýto „príbeh“ je len jeden odporný gýč, ktorým mnohí – nie celkom bez zmyslu – opovrhujú. Takýto „príbeh“, vianočný príbeh okradnutý o to podstatné, o mystérium viery, je nanič, je bez svojej uzdravujúcej sily. Dnes budú musieť povstať noví starí otcovia, staré mamy, rodičia, ktorí budú schopní nanovo vyrozprávať vianočný príbeh o Ježišovom narodení v celej pravde: v historickej i mystickej (tak ako sme si to vyššie načrtli). Jedine ucelený príbeh Ježišovho narodenia i celého jeho života, bude pre túto generáciu skutočným liekom na jej zranenia; bude skutočnou silou, prostredníctvom ktorej bude môcť čeliť všetkému, čo na ňu v budúcnosti čaká.