Prvou veľkou témou duchovného života je náuka o Bohu. Už sme povedali, že duchovný život je absolútne závislý na Bohu, lebo z neho náš život povstal, na ňom je závislý existenciálne a z neho pochádza i všetko naše posvätenie.
Pre autentický duchovný život je preto dôležité poznať Boha. „Večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista“, povedal Ježiš vo svojej veľkňazskej modlitbe (porov. Jn 17, 3).
Zjavenie nás poúča, že náš Boh, hoci je jeden, je trojica Osôb. Boh, ktorého skrze Zjavenie poznávame, teda nie je samotár, ale spoločenstvo Osôb. Spoločenstvo, ktoré tvorí dokonalú jednotu, napriek rozdielnosti individuálnej originality každej jednej osoby.
Toto poznanie má potom dvojaký význam:
Pre nás kresťanov je dokonalým zjavením Boha osoba Ježiša Krista. „Kto vidí mňa, vidí Otca“ povedal Ježiš (Jn 14, 9).
Poznávaním Ježišovho života, poznávaním toho, čo povedal, ako reagoval, čo prežíval, akými emóciami bolo naplnené jeho srdce – to všetko nám pomáha lepšie poznať Boha. A nasledovaním Ježiša a napodobňovaním jeho života, potom v sebe stvárňujeme „obraz Boží“, podľa ktorého sme boli stvorení (Gn 1, 27).
Najdôležitejším prameňom poznania Ježiša Krista je Slovo Božie - Písmo. Tam počujeme, čo hovoril, vidíme jeho správanie, cítenie a pod. Ale Ježiša Krista môžeme poznávať aj inde: Katechizmus katolíckej Cirkvi, v živom spoločenstve Cirkvi, v blížnych, ba i v udalostiach bežného života.
---