5. Doxologia

Poslednou témou – aj keď to neznamená, že má byť na poslednom mieste v praktickom duchovnom živote – je náuka o modlitbe.

Duchovný človek je odbleskom Božej slávy. V jeho srdci má neustále znieť „chválospev“ Trojjedinému Bohu, ospevujúci jeho slávu. Tento chválospev sa má konať ustavične – 24 hodín denne; taký je príkaz Písma (porov. 1Sol 5, 17). Netreba sa ľakať tej časovej dĺžky, ak si spomenieme, čo všetko treba považovať za „duchovnú činnosť“ – lebo to všetko je už modlitbou v „širokom“ zmysle slova. Celý náš život má byť modlitbou.

Samozrejme, že je nevyhnutne potrebné vedieť si nájsť čas na Boha, zatvoriť sa do „komôrky svojho srdca“ a tam, v tichu samoty, viesť dôverný rozhovor s Bohom – čiže je nevyhnutá i modlitba v „úzkom“ zmysle slova.

Nech už sa modlíme tak alebo onak, je to modlitba, ktorá nás otvára Duchu Svätému a jeho pôsobeniu. Od modlitby záleží, ako bude vyzerať náš duchovný život. Platí totiž, čo povedal Origenes: „Naše modlitby sú otcami a matkami toho, čo sa deje vo svete.“ Inak povedané - od modlitby záleží, čím sa staneme, aký bude výsledný efekt nášho úsilia o harmonizáciu našej bytosti.

Sú rôzne druhy modlitby; každý by mal však objaviť svoj spôsob, ako sa modliť, ako byť neustále v kontakte s Bohom.